Boli sme na Trnavskej novéne 2016 ...

21.11.2016 18:00

Deväť novembrových dní je každoročne pre Trnavu a pútnikov prichádzajúcich do tohto mesta dňami, v ktorých si zvlášť vyprosujeme od Trnavskej Panny Márie milosti pre seba, ale i pre iných. Kazatelia jednotlivých dní sa pokúsili nám vysvetliť, ako aplikovať do každodenného života skutky milosrdenstva.

        S vďačnosťou sa zapojila organizačne aj naša farnosť. V sobotu 19. novembra večernú svätú omšu obohatil spevom zmiešaný zbor našej farnosti Chorus misericordias Dei. V posledný deň novény pondelok 21. novembra sa zase ochotní farníci počas celého dňa vystriedali pri jednotlivých svätých omšiach, pri ktorých čítali čítania, spievali žalmy, prednášali prosby. K večernej svätej omši sme pripravili obetné dary /hostie, víno, ovocie, chlieb, vankúš s fialovou štólou, ovečkou – čo bližšie symbolizovalo evanjelium daného dňa (Lk 15, 1-10) a tiež tortu  so symbolom Božieho milosrdenstva – na znak končiaceho sa Milostivého roku/. V závere svätej omše sa rodiny našej farnosti kyticami poďakovali prítomným biskupom, ako i pánovi dekanovi.

        Vedení slovami pápeža Františka: Boh sa nikdy neunaví odpúšťať nám, má milosrdné srdce pre každého z nás, prosme, nech nám  Trnavská Panna Mária dá silu a sprevádza nás v konaní skutkov lásky k blížnemu.

        A na záver .... skôr, ako doznel organ a obraz Panny Márie bol umiestnený na pôvodné miesto v kaplnke, zaznela báseň nášho duchovného otca Mariána ako vďaka našej Matke Márii.

 

Buďte milosrdní ako Otec, milosrdní ako Mária

hľa takto znela tohtoročná novénová ária.

Deväť dní sme prichádzali, na kolená padali,

útechu a posilnenie v tomto chráme hľadali.

Bolo nás tu požehnane, prišli sme aj z ďaleka

pozrieť obraz Božej Matky, ako plače, narieka.

Jej slzy sú sprítomnené v ľudskej biede, v trápení,

v tých, čo krízu prežívajú, sú chorí, či väznení.

V tých, čo radu potrebujú – ako žiť a nezradiť,

ako sa dotýkať a pritom nezraniť.

Všetkým Ježiš dobrotivý dáva milosť, pomáha,

srdce svoje milosrdné dokorán vždy otvára.

Učme sa vždy od neho, byť dobrým a milovať,

každému s kým budeme, nádej dať a prijatie, pozornosť a objatie.

Poďme teraz k našim bratom, poďme tam, kde je to treba

aby znova čistú vodu mali a opäť pocítili vôňu domáceho chleba.

Musíme sa teda rozísť, za prácou a poslaním,

no už teraz sme tu všetci budúci rok vítaní.

Deväť dní sme v chráme stáli, teraz z nás je ten, čo pôjde,

teda chodec,

dovidenia bratia, dovidenia sestry,

tu na zemi ešte a potom aj v nebi, tam, kde nás už čaká

náš milosrdný Otec.