A ako Antonietta.
Nie sme svätí. Ešte nie... Máme cestu pred sebou. Aj my, deti, chceme spoznávať cestu, ako sa môžeme stať svätými. A tak sme na sobotnom stretku odštartovali abecedu svätých. Prvou osobou, ktoré sme spoznali, je malé dievčatko Antonietta Meo, ktorú doma volali „Nennolina“. Nie je ešte vyhlásená za svätú, ale jej proces blahorečenia sa už začal. Na jej príhovory sa už udiali zázraky. A my sme tak mohli spoznať dievčatko ako sme my.
Antonietta žila s mamičkou, ockom a sestrou Margeritou v Ríme. Narodila sa v r. 1930. Antoniette sa zjavoval Pán Ježiš a prosil ju, aby mu písala listy. Keď mala 5 rokov, zistili jej nádor na nohe. Tú jej museli amputovať. Toto malé dievčatko dostalo s utrpením aj veľkú milosť niesť kríž. Tak ako to Pán Boh dáva každému z nás. Nennolina nám ukázala, ako s touto milosťou spolupracovať. Aj svojej mamke hovorila: Netráp sa, Pán Boh vie, čo robí.
Antonietta Meo zomrela v r. 1937 v povesti svätosti. Mala 6 rokov. Pochovaná bola vo farnosti Santa Croce de Gerusalemme v Ríme, kde sú uložené relikvie utrpenia Pána.
Na stretku sme si zahrali divadielko o Nennoline, naučili sme sa o nej pieseň, ktorá sa nám radostne spievala a tiež sme si vytvorili postavičku Antonietty, aby sme si mohli kedykoľvek pripomenúť toto výnimočné dievčatko.
A za všetko hovoria priamo jej slová, napísané v poslednom liste Ježišovi:
Najmilší ukrižovaný Ježiš! Mám ťa veľmi rada, a veľmi ťa ľúbim. Chcela by som s tebou byť na vrchu Kalvárie, Najmilší Ježiš, povedz Bohu Ockovi, že aj jeho mám veľmi rada. Prosím ťa, najmilší Ježiš, daj mi sily, potrebné na znášanie týchto bolestí, ktoré obetujem za hriešnikov... milý Ježiš, povedz Duchu svätému, aby mi dal svetlo lásky, a sedem darov, a povedz Márii, že ju veľmi ľúbim. Najmilší Ježiš, chcem ti stále znova povedať, ako ťa ľúbim... odporúčam ti môjho duchovného otecka, prosím, daj mu potrebné milosti... Odporúčam ti mojich rodičov, a moju sestru Margarétu...
Božia služobnica, Antonietta Meo, oroduj za nás!
Martina Ďuračková
